Kto si 2. časť Ukážka z knihy Lise Burbeau

06.06.2011 07:48

 

 
 
 

 Nemusíš teda nikoho súdiť, ani kritizovať – stačí len, aby si používala všetko, čo vidíš okolo seba, k hlbšiemu poznaniu samej seba.

 

 

Ak chceš uplatnenie tejto teórie posunúť ešte o krôčik ďalej, potom existuje jedno výborné cvičenie. Pokojne si sadni a zvoľ si toho zo svojho okolia, kto ti teraz vadí úplne najviac. Zvoľ si toho, kto má dar brnknúť v tebe na správnu strunu a obvykle ťa vyprovokovať k reakcii. Vezmi si list papiera a pero a popíš onú osobu, ako by si ju chcela popísať niekomu, kto ju vôbec nepozná. Popíš všetko, čo na nej vidíš. Dobré i zlé vlastnosti. Potom pozorne skúmaj, ktorú z týchto zlých a dobrých vlastností by si mohla mať sama. Je možné, že budeš potrebovať celé roky, než starostlivo prejdeš každú položku, než uvidíš každú vec v sebe a než v nich uvidíš samu seba. Čas, ktorý na to budeš potrebovať, nie je tak dôležitý. Dôležité a povzbudzujúce je to, že sa uberáš správnym smerom, pretože si sa rozhodla lepšie sa spoznať vďaka tomu, čo vidíš okolo seba, miesto toho, aby si strácala čas zbytočným odsudzovaním druhých. Výnimočné je na tejto teórii to, že od okamžiku, kedy vidíš samu seba vďaka tomu, čo ti vadí na ostatných, od okamihu, kedy sa vidíš nielen očami, ale aj vnútorným pocitom, už nemôžeš mať nikomu nič za zlé.

 

Vadí ti, keď vidíš, že niekto s niečím mrhá? Pokiaľ áno, znamená to, že sama sebe vyčítaš mrhanie. Nemusíš nutne mrhať rovnakou vecou či úsilím ako ten druhý. Možno, že on mrhá hmotnými statkami, kým ty napríklad mrháš svoj čas zbytočnými rečami. Alebo môžeš mrhať svojou energiou tým, že sa pokúšaš zmeniť životy druhých, miesto toho, aby si používala túto nádhernú energiu na svoj vlastný vývoj. Jednoducho, pozri sa, čím mrháš vo svojom živote ty.

 

Vadí ti, keď niekto (kto podľa teba riadi auto veľmi zle) pred tebou prudko zataví, takže sa zľakneš? Aká je tvoja prvá reakcia – vybuchneš hnevom, súdiš inú osobu, kritizuješ ju? Ak je tomu tak, skús nabudúce reagovať nasledujúcim spôsobom: po počiatočnom zľaknutí skús zistiť, čo ti vadilo na spôsobe riadenie druhého. Že jazdil moc rýchlo? Že mu chýba rešpekt, dostatok pozornosti? Ak cítiš, že ide o nedostatok rešpektu alebo pozornosti, polož si otázku, v ktorej životnej situácii chýba rešpekt alebo pozornosť voči druhým tebe. Skús zistiť, v akých okamihoch sa pokúšaš ostatným vnútiť svoje myšlienky, „brzdiť“ ich v tom, čo robia atď., či už ide o manžela, deti alebo kolegov v práci.

 

Vadí ti, keď vidíš niekoho lepšie hmotne zaisteného? Cítiš určitú závisť, žiarlivosť voči niekomu, kto má krajšie bývanie, lepšie oblečenie, lepšiu prácu, väčší plat alebo vznešenejší titul? A to hlavne, keď máš pocit, že pracuješ oveľa viac než ten druhý a že si zaslúžiš prinajmenšom to isté čo on? Pokiaľ áno, zrejme po všetkých týchto veciach prahneš oveľa viac než ten druhý. Kto však bráni, aby sa toto všetko prejavilo i v tvojom živote? Nikto iný než ty. Blokuješ to svojou predstavou, že si to nezaslúžiš. Myšlienkou, že byť bohatá je zlé, neduchovné, že bohatí ľudia sú zlodeji atď. Nech už je dôvod akýkoľvek, rozhodla si sa v určitom okamihu svojho života, že ty si všetky tieto krásne veci nezaslúžiš, a to je jediný dôvod, prečo ich nemáš.

 

Predstavme si, že pozoruješ niekoho, kto priveľa je, priveľa pije, ktorý akoby sa nekontroloval, a tebe to vadí. Skús zistiť, čo presne sa ti na tom nepáči. Nedostatok kontroly? Závislosť? Ak je to absencia kontroly, potom si uvedomuješ, že aj ty v určitých situáciách strácaš kontrolu nad svojimi zmyslami a že toto správanie nemáš rada. Pretože sa nechceš vidieť a prijať taká, aká si, budeš sa veľakrát v živote pokúšať kontrolovať sa, zakazovať si jedlo alebo uspokojovať svoje zmysly. Pri tomto druhu kontroly, keď v duchu niečo chceš, ale navonok konáš proti tejto túžbe, vytvára sa určité pnutie, ktoré za nejakú dobu vybuchne. Potom sa môže prejaviť nejaká choroba. Môžeš sa stať alkoholičkou, bulimičkou či anorektičkou, alebo trpieť sexuálnou posadnutosťou. Ak sa príliš pokúšaš kontrolovať svoj život, jeden z tvojich zmyslov prestane poslúchať. Dôležité je naučiť sa to zvládnuť.

 

Ako sa však človek naučí byť svojim vlastným pánom, ovládať sa? Najskôr tým, že prijmeš, že sa ti niekedy stáva, že nad sebou nemáš kontrolu, že to neznamená, že by si bola niekým „zlým“. Uznaj, že nemáš v úmysle byť taká celý život, i keď je to v súčasnosti silnejšie ako ty. Ide o to, plne sa prijať a dovoliť si občas onú kontrolu stratiť. Cenu za to každopádne zaplatíš vždy len ty. Prestaneš tak súdiť seba a druhých a postupne sa ti podarí vyriešiť tvoj problém, nezávisle na tom, o čo ide. Ako náhle si nahováraš: „Nie som taká: mám nad sebou kontrolu!“, vytváraš si obrovský stres a zbytočne kvôli tomu starneš.

 

Vráťme sa k prípadu závislosti: pokiaľ ti vadí, že má niekto bulímiu, trpí alkoholizmom, alebo nemôže žiť bez drog či bez liekov, potom máš sama nejakú závislosť. Akú? Na kom alebo na čom si závislá, aby si bola šťastná? Na partnerovi (bývalom, alebo súčasnom), na práci, na sladkostiach, na televíznych seriáloch? Na názore druhých. Prijmi to, že teraz konáš najlepšie, ako len dokážeš, a že jedného dňa už nebudeš závislá na nikom a na ničom. Týmto spôsobom budeš schopná akceptovať niečiu závislosť bez posudzovania.

 

Pochopíš, že ak niekto nie je pánom sám seba, je to tým, že nie je v kontakte so svojou skutočnou vnútornou silou, ktorá spočíva v tom, že tvoríme svoj vlastný život. Väčšina ľudí v dnešnej „modernej“ spoločnosti trpí drobnými, strednými či väčšími závislosťami. Len málo je tých, ktorí od nikoho alebo ničoho nič nečakajú vo svoj prospech. Ak sa naučíme ovládať a lepšie poznať sama seba, postupne sa od všetkých závislostí oslobodíme.

 

Keď sa vidíš v zrkadle a poriadne sa prehliadneš, čoho si všimneš? Ktorú časť tela máš rada? Ktorú časť tela by si chcela vidieť inú? Pokiaľ by sa stalo, že neakceptuješ skoro celé svoje telo také, aké je, ako by si potom mohla dúfať, že ťa prijmú ostatní? Tvoje telo (ktoré si si sama vybrala) existuje, aby ti umožnilo lepšie poznať samu seba a nie, aby ti dávalo dôvody znižovať svoju hodnotu za každým, keď sa na seba pozeráš! Posudzovať sa ako nepekná, fádna, príliš málo alebo príliš tučná iste nie je spôsob, ako prejavovať sama k sebe lásku (ktorú si zaslúžiš), ani ako pritiahnuť lásku ostatných. V ďalšej kapitole nájdeš určité myšlienky, ktoré ti pomôžu spoznať samu seba vďaka tvaru svojho tela.

 

Staň sa vedomou toho, čo vidíš, keď sa na seba pozeráš, a pochopíš, ako máš vnímať samu seba ako človeka. Spôsob, akým vidíš samu seba potom projektuješ i na druhých. Zisti tiež rozdiely vo svojom postoji, keď odchádzaš z domu nalíčená, učesaná, oblečená podľa svojho vkusu. Nezávisle na tom, kam ideš, tam prídeš sebaistá, cítiš sa vo forme, plná nadšenia a radosti zo života. A prečo? Jednoducho preto, že v taký deň sa považuješ za krásnu. Nemôžeš sa rozhodnúť považovať sa za krásnu každý deň?