Diana

24.10.2011 13:21

 


Diana sa pomaly prebúdzala, v diaľke počula spev vtákov a zurčanie vody. Cez okno presvitali do izby slnečné lúče. Cítila sa akoby spala niekoľko rokov, na nič si nespomínala. Izba v ktorej ležala bola veľká a priestranná, zariadená bola krásne, s vyberaným vkusom. Nádherný vyrezávaný nábytok z tmavého dreva, nad posteľou viseli krásne hodvábne ružové baldachýny a na stole stála zlatá váza s veľkou kyticou kvetou. Ako nádherne voňajú, pomyslela si, ale vôbec nepoznám takéto kvietky. Kde som to ? Vôbec si nevedela odpovedať na túto otázku. Zrazu začula cez otvorené okno ženské hlasy. Pomaly vstala z postele a začala sa obliekať do šiat, ktoré boli rozprestreté na stole. Aké nádherné šaty, pomyslela si. To sú šaty ako z rozprávky. Bohato nariasená sukňa ozdobená krásnymi čipkami a farebnými stuhami. Živôtik ušitý z jemnej látky, vyšívaný drobnými perleťovými korálkami, ozdobený bol bielym čipkovaným golierikom, ten sa Diane páčil najviac. Ach, aké sú len krásne. Rýchlo sa obliekla a ponáhľala sa von, za hlasmi, ktoré počula. Keď prichádzala k dverám prešla okolo zrkadla. Pozrela sa a čo to ? V zrkadle vidí peknú ženu v stredných rokoch. Nerozumela tomu, čo uvidela. Veď ja som staršia, to je nejaké zázračné zrkadlo čo omladzuje.

 

Zamyslela sa, a začala si spomínať. Spomienky prichádzali pomaly. Spomenula si na svoje vlasy, ktoré boli už úplne šedivé, veď mala skoro už 80 rokov, spomenula si na svoj domov, kde žila obklopená svojimi vnúčatami, ktoré mala tak veľmi rada. Spomenula si ako prechladla, keď bola na prechádzke a fúkal chladný vietor. Dlho ležala v posteli, veľmi zoslabla a dostala zápal pľúc. Lekár, ktorý ju pravidelne navštevoval hovoril, že už dlho nevydrží, nech sa pripravia na jej odchod. To hovoril jej synovi, lebo si myslel, že nič nepočuje, ale ona všetko vnímala. Potom zaspala a už sa na nič nepamätala. Teraz však vôbec ničomu nerozumela.

 

Vyšla pomaly z domu von, ponorená do svojich myšlienok. V krásnej záhrade stál altánok, ktorý bol celý ovinutý šípovými ružami. Sedeli v ňom štyri mladé dievčatá, keď ju zbadali ihneď sa postavili a išli jej v ústrety.

Dobrý deň Diana, tešíme sa, že si v spánku načerpala nové sily, budeš ich potrebovať."

Kto ste, ja Vás nepoznám, a kde to som?" z úst jej vychádzali samé otázky. „Len pokojne, pokojne, všetko sa dozvieš , buď trpezlivá."

Ja som Lara," povedala mladá žena v bielych šatách.“

Ja som Lena," zvučne zaznel hlas druhej dievčiny s veľkými mandľovými očami. Pozerala sa udivene a nechápavo, pričom si ich pozorne obzerala.

Ja som Mia," láskavo pozrela na ňu tretia dievčina.

Moje meno je Augusta," povedala štvrtá dievčina, ktorá vyzerala z nich najstaršie. Mala nádherné gaštanové vlasy, ktoré jej siahali až po pás.

Budeme Tvojimi spoločníčkami na začiatku Tvojej cesty, budeme Ťa sprevádzať a pomáhať Ti."

Nerozumiem Vám, na začiatku akej cesty ?"

Poď," zobrali Dianu za ruku, chvíľu sa prejdeme, „tu blízko je krásne jazero, na ktorom rastú lekná a plávajú v ňom malé farebné vodné kačice."Vykročili po chodníku, ktorý bol lemovaný kríkmi nádherných rôznofarebných hortenzií, ktoré tak veľmi milovala.

Augusta, najstaršia z mladých žien začala hovoriť.

Drahá Diana, opustila si Zem, na ktorej si žila skoro 80 rokov a odložila si svoje fyzické telo, lebo si zomrela. Po dlhom posilňujúcom spánku si sa zobudila tu v jemnejšej úrovni."

Ja som zomrela a napriek tomu žijem, ako, ako je to možné?" bola celá zmatená, „ja som si myslela, že po smrti niečo je, ale nevedela som čo, a tu je tak krásne a ešte k tomu som taká mladá... A čo bude teraz, čo bude so mnou?"

Buď trpezlivá, všetko sa pomaly dozvieš, budeš mať čas na to, aby si si prešla celý svoj život a pochopila, čo si v ňom urobila dobre a čo nebolo správne." „My Ti v tom budeme pomáhať, aby si za ten čas, čo máš na to vyčlenený , čo najviac pochopila." Prišli k jazierku, ktoré bolo naozaj čarovné. Hladina bola skoro celá pokrytá ružovými leknami a kačice plávali pomedzi ne. Najkrajšie boli malé káčatká, ktoré mama kačica učila loviť potravu. Bol to milučký a upokojujúci pohľad, áno teraz potrebujem pokoj, pokoj a utriediť si zmätené myšlienky. Jej spoločníčky vycítili potrebu oddýchnuť si a tak sa s ňou rozlúčili.

Drahá Diana, teraz Ťa necháme samú, nech si odpočinieš, ešte sa veľakrát spolu uvidíme." „Je tu krásna lavička, na ktorej si môžeš posedieť a rozjímať.“ Bola vďačná za to, že zostala sama, sama so sebou a svojimi myšlienkami. Zavrela oči a tvár nastavila slniečku, ktoré veľmi príjemne hrialo. Na oči akoby jej sadol opar, dostala sa do veľmi zvláštneho stavu , ktorý nebol ani spánok, ani bdenie. Začal sa jej pred očami odvíjať film, film jej života.

Pokračování příště.