Kto si 1. časť Ukážka z knihy Lise Burbeau

23.05.2011 08:20

 

Si to, čo vidíš... Ale áno. Všetko, čo vidíš, sa Ti pokúša ukázať, že si skutočne ako zrkadlo. Prijať túto teóriu nie je ľahké. Aj keď nie je komplikovaná, je ťažké ju aplikovať v praxi, pretože naša pýcha tým dostáva ťažkú ranu, predovšetkým, keď okolo seba nevidíme nič príjemné. Lebo aj keď niekoho obdivujeme, niekedy je ťažké prijať, že sme tak zvláštni, že sme skutočne jeho obraz.    

Čo vidíš okolo seba? Ako vidíš osoby, s ktorými žiješ, s ktorými pracuješ? Ako hodnotíš ľudí obecne, po ceste autobusom, autom, v obchode, na ulici? Všetko, na čo ti padne tvoj pohľad, je tvojim obrazom. Keby si použila túto veľkú teóriu zrkadiel denne, len na niekoľko okamihov, v tvojom živote by nastala veľmi markantná zmena.

Predpokladajme, že v tvojom súčasnom živote na tejto planéte si obklopená zrkadlami, ktoré ti majú pomôcť poznať samu seba, vyvíjať sa a vidieť samu seba takú, aká si. Kam sa otočíš, čokoľvek urobíš, neustále sa môžeš pozorovať v zrkadle. Miesto toho, aby si videla agresívne indivíduá, ktoré ťa obťažujú, alebo naopak výnimočné osoby, nahraď ich zrkadlom a tvoj život vezme celkom iný obrat.

Keď sa postavíš pred zrkadlo v kúpeľni, je pre teba ľahké pochopiť, že osoba, na ktorú sa dívaš, si skrátka a dobre ty. Nech už je tvoja tvár smutná, alebo žiariaca, hladká, alebo s vyrážkou, vieš, že ide o teba. Pokiaľ sa ti obraz, ktorý odráža zrkadlo nepáči, iste to nemáš za zlé zrkadlu, že áno?  

Presne to isté sa ti deje v živote: každý, kto sa okolo teba vyskytuje, ti nastavuje obraz seba samej. Tvoje nadvedomie každý deň vytvára situácie, aby ťa priviedlo do kontaktu s ľuďmi, ktorých v tomto okamihu zvlášť potrebuješ, aby si sa naučila poznať samu seba. Ako som spomenula už skôr, takúto teóriu nie je ľahké prijať. V deviatich prípadoch z desiatich budeme počuť reakciu typu: „To nie je možné! Taká predsa nie som! Nie som tak sebecká, tak netrpezlivá, tak urážlivá!“ Môžete si tiež povedať : "Nie som tak dobrá ako ona! Nie som ani tak fantastická, ani tak vytrvalá!“ Neustále sa porovnávame s druhými a hodnotíme ich ako lepších, alebo horších, než sme my sami. 

Pokiaľ zastávame túto filozofiu, toto poňatie života, potom sa stále opakuje model, ktorý neprijímame. Zato ako náhle sa vyrovnáš s tým, že všetko, čo k sebe priťahuješ, je jednoducho obraz teba samej, a na chvíľu sa zastavíš, aby si povedala : „Je to možné, že som taká? Aká moja časť sa podobá tomu, čo vidím?“ V tvojom srdci sa niečo otvorí. Slnko v tvojom vnútri ti okamžite poskytne svetlo, ktoré potrebuješ, aby si na seba jasne videla. Ako náhle ťa ožiari, otvorí sa ti energetické centrum v čele. Svetlo z tvojho srdca vystúpi do čela a to je osvietenie! Naraz sa počuješ zvolať : “Aha! Už to chápem!“ A budeš celá šťastná, z tohto nového uvedomenia.

     Vezmime si príklad – predpokladajme, že tvoj manžel rád leňoší a po návrate z práce trávi veľa času u televízie. Pokiaľ ti nesmierne vadí, ako sa správa, a ak ho v duchu súdiš so slovami : „Stále ho musím do všetkého tlačiť! Mám toho už dosť, aby som všetko musela zariaďovať a prosiť sa mu, aby urobil to, čo má!“, znamená to, že by si sa vďaka tejto situácii mala naučiť niečo o sebe. Alebo predpokladajme, že ti vadí, keď vidíš, ako si deti nerobia úlohy do školy, nerobia nič doma, a ty im nadávaš do leňochov. To všetko ti hovorí, že jedna časť v tebe je lenivá. Ty sa samozrejme ako lenivá nehodnotíš: si totiž príliš zaneprázdnená sledovaním lenivosti u ostatných! Určitej tvojej časti sa však vidí, že byť lenivá je neprípustné a ty si si nikdy nedovolila takou byť. Je to rozhodnutie, ktoré si urobila v určitom okamihu svojho života, pravdepodobne na základe svojej výchovy. Možno si nemala rada samu seba, keď si si nedopriala príjemnú polhodinku leňošenia? V každom prípade tvoja predstava o tom, čo je lenivosť, vytvára v tebe hlboký rozkol. Nie že by si bola extrémne lenivá, ale sem tam by bolo pre teba dobré pretiahnuť si boky. Inokedy by to pre teba prospešné nebolo. Rozumieš?

A tak je tomu u každého. Keď nad tým uvažujeme, nie je dobro, ani zlo, a nemáme teda právo kohokoľvek a čokoľvek súdiť. Každý vždy koná najlepšie, ako dokáže. Ak niekto koná nesprávne, kto ponesie za to následky? Nemusíš teda nikoho súdiť, ani kritizovať – stačí len, aby si používala všetko, čo vidíš okolo seba k hlbšiemu poznaniu samej seba.