Rozprávam sa s ňou a prežívam s ňou premeny ročných období. Teším sa, keď rozkvitne lebo krásne vonia. Tá vôňa je taká silná, že sa šíri do celého okolia. Dala som jej meno LIPENKA.

Raz som išla okolo Lipenky, keď odkvitla, a vtedy býva pod ňou veľa odkvitnutých kvietkov. Pri plote stála majiteľka Lipenky a pani učiteľka z miestnej školy. Započula som ich rozhovor.

„Akú veľkú špinu narobila lipa“, hovorí pani majiteľka.

„Veru, máte pravdu“, odpovedala pani učiteľka.

A takto sa jedna druhej sťažovali. Keď som tento rozhovor vypočula, tak som pristúpila k nim a hovorím :

„Viete, ako mám rada túto Vašu lipku, celý rok sa teším, kedy zakvitne, a teším sa z toho, koľko osvieženia dáva tejto ulici“. Obidve sa na mňa s údivom pozreli a v ich očiach som uvidela premenu. Premenu nad vnímaním Lipenky. Už sa na ňu nepozerali ako na strom, ktorý robí špinu, ale začali ju vnímať ako strom, ktorý robí ľuďom radosť a je na osoh. Pekne som sa pozdravila a išla som do práce.

Keď chodíte ráno do práce, všímajte si stromy, vnímajte ich vôňu, sledujte ich krásu a rozprávajte sa s nimi, budú mať veľkú radosť a Vy tiež. Veď v každom strome je krásna bytosť, ktorá sa teší z nášho láskavého a otvoreného srdiečka.

Ozaj, cítite ako krásne vonia ?                                           Daniela V.