Milujme Boha !

25.01.2012 14:38

 

 

Quantcast

Zo starých kníh, ktoré sa považujú za Sväté písma, keďže sa v nich nachádzajú usmernenia od Boha, sa dozvedáme, že priamou a jedinou cestou k samotnému Bohu, nášmu Otcovi a jedinému Stvoriteľovi, je hlavne milovať Ho celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. Potom nasledujú ďalšie prikázania, ako: „milovať svojho blížneho, ako seba samého“, „nezabiješ“, „nepokradneš“ a pod.

Mnohí ľudia to prvé a hlavné prikázanie akosi ignorujú. Snažia sa byť síce dobrí, láskaví, milujú svojich blížnych, nekradnú a podobne, ale nedokážu milovať Boha, svojho Otca, Stvoriteľa. Ich činnosti smerujú vlastne k viditeľným bytostiam a keďže Boha nevidia, tak svoj vzťah s Ním nerozvíjajú.

Ak chceme dôsť vo vývoji do konečného cieľa a nechceme byť viac uväznení v hmotnom vesmíre, v ktorom stále prežívame smrť, utrpenie, bolesť, stratu vlastnej identity v novom zrodení a podobne, okrem ostatných prikázaní musíme hlavne milovať Boha, stať sa jeho služobníkmi, stále na Neho s láskou myslieť a dodržiavať jeho prikázania.

Ako sa vlastne môžem stať Božím služobníkom? Stávame sa ním vtedy, ak všetky naše činnosti obetujeme Jemu, čiže ich nerobíme pre seba, ale pre Neho. Nie pre zisk, hoci dostaneme zaplatené za našu činnosť, prácu, ale všetko robíme nezištne bez očakávania na výsledok, všetko pre Boha. Ak robíme niečo pre Boha, robíme to vlastne pre všetkých. Činnosti, ktoré chceme vykonávať, však musia byť v súlade s jeho prikázaniami.To znamená, že nepôjdeme napríklad kradnúť pre Boha, ale ak by to malo zachrániť napríklad život, tak je to povolené, rovnako to nie je trestné aj podľa svetských zákonov, ak konáme v krajnej núdzi. Takisto každý pokrm, ktorý pripravíme, pripravujeme v mysli pre Boha, ako duchovný pokrm pre Neho a ponúkneme mu Ho predtým, ako začneme jesť. On takýto pokrm, ak nebol pripravený napríklad zo zabitého zvieratka príjme a navyše ho preduchovní svojou energiou. Takýto pokrm má už iné duchovné vlastnosti, ako pokrm neprijatý Bohom.

Ak budeme mať pri rôznych činnostiach myseľ upriamenú na Najvyššiu Božskú Osobnosť, dokážeme konečne pochopiť a precítiť, že Boh nás miluje, že je Jeho duchovná iskra v našom duchovnom srdci, ktorá nás drží pri živote. Tá iskra, ktorú nazývame aj Duchom, Naddušou, Duchom Svätým a podobne, pozoruje v tichosti naše činnosti. Vie o všetkom. Nechá nás konať, našu dušu, ale nie všetko nám dovolí vykonať. Aj preto náhoda neexistuje, lebo čo sa nemá stať, sa nestane, keďže tá Božská časť v ľuďoch to nedovolí.

Prečo je dôležité milovať priamo Boha?

Predstavme si, že sme kráľovskí rodičia. Naše deti sa roztrúsili po svete a chcú sa postaviť na vlastné nohy. To je správne. Nech sa naučia živiť sami seba, nech získajú skúsenosti, nech pochopia utrpenie vo svete a podobne. Naše deti sú ďaleko od nás a my ich stále milujeme, hoci sa im nedarí, hoci sú niektorí podvodníci a podobne. Túžime však po tom, aby nám deti často telefonovali, aby nám prejavovali úctu, aby nás milovali, tak ako my ich milujeme. Lenže niektoré deti v tom inom svete, mimo kráľovstva, zabúdajú na svojich rodičov pre svoje problémy, rôzne túžby, zábavy, pre svoju namyslenosť, panovačnosť a podobne. Rodičia majú najradšej tie deti, ktoré ich milujú, ktoré s nimi komunikujú, radia sa s nimi a podobne. Tie deti prosia napríklad o radu alebo o finančnú pomoc a rodičia im vyhovejú. Tie deti, ktoré sa neozývajú, spoliehajú sa iba na seba alebo na iných pomocníkov, možno na niektoré kniežatá, ktoré tiež patria pod kráľa, ich otca. Kniežatá majú svoje kniežatstvá buď dobré alebo zlé. Tie deti, ktoré milujú Otca Kráľa, by sa najradšej po ukončení ich cesty vrátili k Nemu. Oni Ho milujú a konajú tak, ako im On poradí a ako ich naučil. Otec ich potom vezme k sebe. Takí sa už nevrátia naspäť, ak si to neželajú.

Tie ďalšie deti si však zaľúbili niektoré kniežatstvá a žijú podľa ich pravidiel, lebo sa im páči spôsob ich života. Po ukončení svojej cesty, každý smeruje tam, kam ho pritiahnu jeho túžby a zásluhy. Takže jeden príde na kniežatstvo, kde je množstvo chutných jedál po celý deň a je tam veľa krásnych žien a chlapov, z ktorých si môžu vyberať každú noc. Iného zasa odnesú túžby do kniežatstva, kde je veľa hracích automatov. Ďalšieho pritiahla krásna príroda, kde celý svoj pobyt iba obdivuje krásu prírody.Tí, ktorí na svojej ceste hľadali múdrosť a snažili sa učiť iných, prišli do kniežatstva (na planétu), kde mohli čítať stále nové a nové knihy a potom donekonečna prednášať rôzne múdrosti poslucháčom. Ďalšieho zasa privialo tam, kde si všetci všetko navzájom kradnú a ďalší je tam, kde sa všetci navzájom vraždia a každý deň znova prežíva strach z násilnej smrti. Po ukončení návštevy kniežatstiev sa opäť vracajú na cestu do sveta a s vymazanou pamäťou začínajú znova a tak sa to opakuje, pokiaľ nenájdu „cestu lásky k Bohu, nášmu Stvoriteľovi“.

Záver: Preto podľa môjho skromného názoru, kto nemiluje Boha viac, ako iné svoje činnosti, hoci dodržiava ostatné prikázania, toho nemôžu jeho vlastné túžby, činnosti a zásluhy priniesť priamo k Najvyššej Božskej Osobnosti mimo hmotného vesmíru, ale iba k polobohom sídliacim na planétach v hmotnom vesmíre, ktorých kvality si zaľúbil človek na Zemi.

Minne

https://cestalasky.wordpress.com/2011/08/14/milujme-boha/