Poznavanie života

17.06.2012 15:06

 

Už od útleho detstva sa snažíme neustále objavovať a poznávať čo je okolo nás, k čomu to všetko slúži, čo sa s tým dá robiť a pod. Ani s pribúdajúcimi rokmi sa v nás záujem o poznávanie nemení, menia sa len objekty nášho záujmu. A tak, ako postupne prechádzame z detstva do mladosti, či neskôr do zrelého veku, mení sa podstatne aj náš spôsob poznávania života. Ale je to vždy skutočne tak, že sa tento spôsob poznávania mení až tak podstatne? Pokúsme sa na chvíľu porovnať spôsoby poznávania života veľkých aj malých z trošku iného uhla pohľadu.

Keď malé dieťa ležiac na chrbte máva rukami a nohami, je to preň ohromný zážitok a to aj napriek tomu, že vôbec nevie, načo sú také ruky a nohy dobré. Keď časom zistí, že tie ruky a nohy sú jeho, urobilo veľký objav. Možno až taký veľký, ako keď v dospelosti  zistíme, že všetky naše zážitky, ktoré sme smeli prežiť a pri ktorých sme veľakrát nevedeli, načo je nám to všetko dobré, sú našim poznaním a patria neoddeliteľne k nám. Neoddeliteľne, ako ruky a nohy, aby sme vďaka týmto poznaniam mohli istejšie kráčať životom v snahe o konanie dobra.

Keď sa potom dieťa naučí pohybovať, či presnejšie povedané liezť po štyroch, to už je veľký pokrok. Nevie síce kam lezie, ale to ho neodradí a ono lezie ďalej veľakrát až dovtedy, kým sa mu do cesty nepostaví stena, aby po náraze na ňu nariekajúc zmenilo smer. A ako je to v dospelosti?  Tiež sa neustále niekam pohybujeme. No často nevieme kam smerujeme, pretože veľakrát nevieme ani to, kam máme svoj záujem nasmerovať. A tak nebýva výnimkou, že pri tom tiež tvrdo narazíme, aby sme poznali, že pokiaľ sa chceme vyhnúť podobným prežitiam, musíme zmeniť smer nášho snaženia.

Neskôr, keď sa dieťa postaví zo štyroch na dve a môže samo ísť kam ho to ťahá, jeho šťastie nepozná hraníc. Často ho pritom síce hádže zo strany na stranu a neraz ešte padne     na kolená, no vždy, aj keď občas s plačom, vstane. V mladosti potom opäť túžime postaviť sa na vlastné nohy a ísť ďalej životom podľa vlastného chcenia.  Keď sa nám to neskôr podarí, neraz aj napriek našej dobrej snahe kráčať životom rovno, občas to s nami zamáva a my sa vychýlime raz na jednu raz na druhú stranu. Niektoré vychýlenia sa nám nepodarí ustáliť a potom nasleduje pád. Aj napriek tomu, že pri týchto pádoch neplačeme toľkokrát ako v detstve, sú to pády podstatne bolestivejšie, pretože poznanie príčiny a hĺbky pádu bolí viac, ako otlčené kolená.

Chodením na vlastných nohách objavuje a nachádza dieťa rôzne, preň nepochybne zaujímavé veci. Napríklad také sladké lízatko padnuté na ceste. Určite sa ho pokúsi strčiť si ho do pusy. Veď nevie, že je špinavé a že také do pusy nepatrí. Bude že to zase plaču, keď mu ho budú chcieť vziať. Aj v dospelosti nás na našich cestách čakajú rôzne sladké lákadlá. Neraz po nich v nebdelosti siahame bez toho, aby sme si v všimli, že nie sú čisté. A neradi sa ich vzdávame mnohokrát až  dovtedy, kým vlastným prežitím nezistíme, že ich sladkosť a dobrota boli len zdanlivé.

Pozemské detstvo potom pokračuje ďalej a dieťa sa spôsobom jemu vlastným, neustále snaží o poznanie všetkého okolo seba. Veď aj ono chce byť ako tí veľkí, aj ono chce robiť to, čo robia oni. A tak skúma všetko, čo je v jeho bezprostrednej blízkosti, všetko na čo si môže siahnuť, netušiac, koľko veľa je ešte na objavovanie toho, čo v jeho blízkosti nie je. Aj v dospelosti, pokiaľ sa chceme stať platnými členmi spoločnosti, potrebujeme poznať pravidlá, podľa ktorých sa spoločnosť riadi. A tak sa ich snažíme poznávať, v tomto prípade už aspoň tušiac, že to, na čo si siahnuť môžeme, nie je to jediné existujúce a že okrem rôznych podôb hmoty, je toho na poznávanie ďaleko viac.

A tak sa neustále učíme v detstve aj v dospelosti. Pretože ako deti tohto stvorenia máme možnosť, ktorá je zároveň povinnosťou, neustále sa učiť. Učiť sa vlastným prežívaním a tým poznávať život, aby sa z detí stvorenia stali jeho platní obyvatelia. Bezbolestne, dobrovoľne a s radosťou počúvame rady múdrejších a skúsenejších, alebo nasilu a bolestivo skláňame hlavu až vtedy, keď je varovný prst zdvihnutý už poriadne vysoko. Spôsob poznávania života si vyberáme sami. Život našu voľbu plne rešpektuje, veď život pozná každého z nás dokonale.

 

D.H.